Moja drahá milovaná dcéra, mojou túžbou je, aby sa všetci moji drahí nasledovníci usilovne modlili, aby odvrátili škody na dušiach, spôsobené nárastom ateizmu. Ateizmus sa nie vždy hlási sám. Veľmi často si ľudia, ktorí sa z nejakého dôvodu rozhodli, že už v Boha neveria, vytvoria náhradu.
Človek si kvôli jeho zmýšľaniu musí hľadať príčinu, aby ospravedlnil svoju existenciu. Prekliatie humanizmu spočíva v tom, že vyzdvihuje človeka v očiach človeka. Všetko, čo treba urobiť, je podľa humanistu zabezpečiť, aby potreby človeka boli na prvom mieste. Mnohí ľudia si mýlia humanizmus s kresťanstvom. Keď niekto hlása dôležitosť svetských statkov v živote človeka za každú cenu, aby sa vyhol utrpeniu alebo chudobe, je ľahké predpokladať, že ide o istú formu lásky k blížnemu.
Ak poviete, že chcete zastaviť chudobu, nezamestnanosť a iné utrpenie, mnohí si budú myslieť, že hovoríte v mene Boha. Pozrite sa za masku humanizmu a nenájdete znaky Boha, ani nebudete počuť spomínať jeho meno. Tí, ktorí žijú svoj život ako humanisti, Boha nemilujú. Milujú len samých seba. Veria tiež, že jediné, na čom záleží, je blahobyt – zvyčajne v podobe svetských vecí – ľudstva ako prostriedok na dosiahnutie cieľa.
Aj keď sa to môže zdať dobročinné, že sa staráte o potreby človeka, nikdy nemôžete nahradiť Boha tým, že na prvé miesto kladiete potreby človeka. Keď to robíte, urážate Boha. Humanizmus, hoci má všetky vonkajšie znaky lásky k Bohu, nie je tým, čím sa zdá byť. Za maskou lásky sa skrýva láska k sebe samému. Človek zomrie, jeho telo sa premení na prach, jeho duša bude žiť ďalej, no humanizmus by vás rád presvedčil, že človek je nesmrteľný.
Dávajte si pozor, keď prijímate humanizmus, pretože keď tak urobíte, odrezávate sa odo mňa.
Váš Ježiš
