Moja drahá milovaná dcéra, ako ma bolí, keď vidím, že toľko ľudí prijíma falošnú pokoru, ktorá sa skrýva za humanizmom, ktorý je tak obľúbený v mojej Cirkvi.
Moja úloha Spasiteľa a Vykupiteľa ľudského rodu je teraz zabudnutá. Falošná pokora v mojej Cirkvi bude naďalej prítomná, a všetci budú tlieskať tým, ktorí presadzujú potrebu starať sa o materiálne blaho tých, ktorí to potrebujú. To všetko vyústi do falošného náboženstva.
Kedy ste sa vy, ktorí sa nazývate Božími služobníkmi, rozhodli nahradiť pravé Božie slovo svojím vlastným chybným výkladom? Kedy ste sa rozhodli nahradiť kresťanstvo humanizmom, v ktorom nie je ani zmienka o mne? Neviete, že nič nepochádza z toho, čo nepochádza od Boha? Ako málo ste sa naučili a akí ste hlúpi, ak veríte, že vaše takzvané dobré skutky – pri sústredení sa na hmotný blahobyt – môžu niekedy nahradiť pravdu.
Keď ignorujete svoju hlavnú úlohu – najdôležitejšiu náuku o zachraňovaní duší Božích detí – potom nikdy nemôžete povedať, že ste mojím služobníkom. Aké ľahké je pre vás volať po záchrane chudobných, úbohých a ekonomicky znevýhodnených členov vašej spoločnosti. Nasledovaním tejto pomýlenej cesty, na ktorej hľadáte obdiv sveta za svoje takzvané dobré skutky, potom zabúdate na najdôležitejšiu úlohu, pre ktorú ste boli povolaní. Teda slúžiť mne, vášmu Ježišovi. Nie je to hľadanie osobnej popularity v mojom svätom mene. Čo komu pomôže mať v živote bytostné pohodlie, keď nemôže spasiť svoju dušu? Ak hľadáte obdiv sekulárneho sveta prostredníctvom verejných činov, ktoré vás majú urobiť populárnymi, potom nenesiete môj kríž. Ak ma nenapodobňujete, potom nemôžete hovoriť v mojom mene. Nemôžete odovzdávať pravdu, keď vaše ego hľadá popularitu.
Keď zabudnete na obetu, ktorú som priniesol, aby som zachránil vaše duše, nemôžete mi slúžiť. Keď kňaz zabudne na dôvod, prečo sa stal mojím služobníkom, jeho pád od milosti je desaťkrát väčší ako pád obyčajnej duše. Keď sa totiž odo mňa vzdiali, berie so sebou duše, ktoré ovplyvňuje, a ktoré dôverujú jeho úsudku. Počúvajte teraz, moji služobníci, túto moju výzvu na záchranu duší všetkých tých, nad ktorými ste boli ustanovení prostredníctvom sviatosti kňazstva. Keď nedokážete opakovať to, čo ste sa naučili, neučíte pravdu. Keď propagujete humanizmus a nabádate duše vo svojej diecéze, aby robili to isté, odmietate ma. Nahrádzate mňa, Ježiša Krista, s túžbou nielen presadzovať sociálnu spravodlivosť, ale aj hľadať obdiv pre svoje dobré skutky v očiach druhých. Ich obdiv a vaša túžba byť populárni znamená, že mi už viacej neslúžite. Keď mi už viacej neslúžite, dovolíte si upadnúť do omylu a onedlho ma už vôbec nebudete uznávať tak, ako by ste mali.
Len niekoľkí, vyvolení, mi budú slúžiť až do posledného dňa. V ten deň budú mnohí z tých, ktorí sa nazývajú služobníkmi v mojej Cirkvi na zemi, plakať a kričať, prosiac ma, aby som im preukázal milosrdenstvo. Dovtedy mi stratia miliardy duší, a mnohí z nich budú takí zaujatí ohavnosťou, že nepochopia pravdu o ich osude, kým nebude príliš neskoro.
Zobuďte sa vy, ktorí ste znepokojení pocitom opustenosti a zmätku, ktorý vás obklopuje ako mojich služobníkov v tomto čase. Zostaňte vždy pevne zakorenení v pravde. Pamätajte na svoju úlohu ako mojich zasvätených služobníkov, a tou je kŕmiť moje stádo pravdou, a zabezpečiť, aby dostávalo pokrm potrebný na záchranu ich duší.
Vašou úlohou je prinášať mi duše.
Váš Ježiš
