Moja drahá milovaná dcéra, hlavným dôvodom, prečo ma dnes toľko ľudí, a najmä mladých, nechce poznať, je ich nezriadený egoizmus. Posadnutosť sebou samým a túžba vyhovieť len sebe a svojim túžbam spôsobili, že chýba skutočná láska k druhému a v takýchto dušiach je málo lásky. Keď sa v snahe o sebarealizáciu oddeľujú od druhých, nedokážu milovať blížneho. Keď nemilujú svojho blížneho, nemôžu milovať ani mňa.
Odlúčenie od Boha ešte nikdy nebolo také rozšírené. S malým množstvom lásky v ich srdciach nachádza zlo vítané prostredie, v ktorom sa môže zakoreniť. Keď sa zlo raz zasadí, v dušiach, ktoré sa stanú ľahkou korisťou, bude rýchlo rásť a šíriť sa. Čím ďalej sa bude šíriť, tým menej bude v duši lásky a bude v nej vštepovaná nenávisť voči druhým. Čoskoro sa nenávisť, žiarlivosť, závisť, lakomstvo a chamtivosť stanú spoločnými črtami, ktoré zjednotia modernú spoločnosť, až sa nakoniec zosyntetizujú, až duše nebudú cítiť nič. Prázdnota ducha vedie k veľkému nebezpečenstvu, pretože zlý je inteligentný a duše v tomto štádiu využije na vedenie vojny proti prítomnosti Boha vo svete. Keď sa svet stane posadnutým sebou samým a bude vyžadovať každý druh práva, ktoré považuje za dôležitejšie než štedré dávanie seba samého – potom z toho nemôže vzísť nič dobré.
Keď Lucifer neposlúchol môjho Otca, bola to pýcha, ktorá viedla k jeho pádu. Pýcha a láska k sebe samému, v ktorej je všetko ostatné až na druhom mieste, povedie ku konečnému pádu ľudského rodu. Neposlušnosť voči Bohu sa v tomto čase rozmáha. Je vidieť tak málo úcty k jeho prikázaniam, a to spôsobilo, že človek neposlúchne ani jedno z desiatich prikázaní. Keď prvé prikázanie poruší moja Cirkev na zemi – posledná bašta môjho Otca nad jeho deťmi – svet bude svedkom najhoršieho trestu od potopy.
Akonáhle pohanstvo zachváti moju Cirkev, bude to znamenať poslednú kapitolu.
Keď Božie deti milujú samy seba a predvádzajú sa pred ním, plače horké slzy. Ale keď bude v srdciach všetkých nahradený pohanstvom a falošným bohom, jeho hnev bude nevídaný.
Váš Ježiš
