Moja drahá milovaná dcéra, dnes ti odhaľujem jedno z najväčších tajomstiev konca čias.
Sled udalostí, ktoré vedú k poslednému dňu, sa podobá môjmu ukrižovaniu, ktoré sa bude znovu odohrávať v každej fáze až do dňa, keď opäť prídem, aby som zachránil svet.
Keď som bol v Getsemanskej záhrade, bol som izolovaný, sám a zarmútený, pretože len málo ľudí verilo, že hovorím pravdu. Moja láska k môjmu Otcovi ma podporovala, ale moja láska k ľudstvu znamenala, že muky, ktoré som znášal, vrátane duševného a fyzického mučenia z rúk satana, boli mnou akceptované, aj keď s obrovskou námahou.
Ako som v tej záhrade trpel. Ako som prosil Otca o úľavu. Ako som mal zlomené srdce, keď mi zlý ukázal, ako sa skončí svet. Posmieval sa mi, vysmieval sa mi, pľul na mňa a zosmiešňoval ma, keď mi ukazoval duše mojich nepriateľov, ktorí jedného dňa povedia svetu, že slúžia mojej Cirkvi. Bolo to, akoby mi ukázali mojich milovaných apoštolov, ktorí ma odsúdili a potom prisahali vernosť satanovi. Ukázal mi duše veriacich, ktorých hlasy budú považované za hlasy radikálnych fanatikov a ktorí budú obvinení zo strašných zločinov. Videl som tých, ktorí hovorili, že ma zastupujú, prenasledovali prorokov a vizionárov, ako aj tých, ktorí by sa usilovali o ich zničenie. Musel som znášať veľkú temnotu, keď som uvidel svet, ktorý som kedysi obýval, ako sa stal nielen slepým, pokiaľ ide o to, kto som, ale ktorému akoby o mne nebolo nikdy povedané.
Bol som hodený na zem, moja tvár bola vtlačená do zeme, bol som kopaný, bičovaný a satan zo mňa strhával šaty. Trápil ma nad rámec mojich ľudských možností a pod extrémnou únosnosťou fyzického tela. Napriek tomu som dostal silu pokračovať čeliť môjmu nevyhnutnému ukrižovaniu, ktoré ma desilo. Moja láska k človeku však premohla môj ľudský strach.
Moji zasvätení služobníci, ktorí ma odmietnu odsúdiť, budú tiež trpieť podobnou izoláciou. Budú zneuctení a zavrhnutí. Ich izoláciu nebude moja Cirkev odsudzovať, pretože v nej je strach.
Keď som bol bičovaný, tí, ktorí na mojom tele vykonávali tie najkrutejšie a najodpornejšie činy, sa radovali. Považovali ma za zlého človeka a falošného proroka, a preto ma bičovali. Chválili sa svojou svätosťou, spravodlivosťou a znalosťou Svätého Písma, zatiaľ čo hanobili moje telo. Neakceptovali proroctvo, že ich Mesiáš príde spasiť. Tí, ktorí budú ohlasovať môj Druhý Príchod, budú znášať rovnaké zaobchádzanie.
Keď ma vyzliekli donaha, chceli ma ešte viac ponížiť, a tak ma obliekli do červenej látky, ktorá ma sotva zakrývala, aby ešte viac zneuctili moje telo. Ale keď mi zabodli tŕne ako ihly do mojej hlavy, vyhlásili, že Syn človeka je podvodník, a preto nie je hoden prijatia. Vytrhli mi oko z jamky, ale bolesť bola bezvýznamná v porovnaní s ich vyhlásením, že ma neprijali ako Spasiteľa Božích detí.
Všetky tieto veci sa čoskoro znovu zopakujú, keď budem Ja, Ježiš Kristus, ako hlava svojej Cirkvi, zavrhnutý a moja koruna mi bude odobratá. Falošný vodca, antikrist, bude nahradený ako moja hlava, a na rozdiel od obetného baránka, bude nosiť trblietavú zlatú korunu. Pod touto fasádou sa bude skrývať prehnité jadro a spolu s klamstvami, falšami, rúhaniami a herézami, ktoré sa budú valiť z jeho úst, bude všetko vydávať ako med, ktorý sa leje z včelieho úľa. Nerobte si ilúzie, šelma bude mať krásny vzhľad, hlas upokojujúci, správanie veľkolepé. Bude krásna a príťažlivá, ale z jej úst bude vychádzať jed, ktorý otrávi vašu dušu.
Keď som niesol svoj kríž, nemohol som to urobiť sám. Bol taký ťažký, že som mohol urobiť len jeden krok za druhým a kráčať veľmi pomaly. Moje telo bolo na mnohých miestach roztrhané a kvôli strate krvi som mnohokrát omdlel, taký som bol slabý. Bol som oslepený na jedno oko a tŕne na mojej hlave spôsobili, že krv, ktorá vytekala z mojich rán, musela byť neustále utieraná tými, ktorí kráčali vedľa mňa. Inak by som nikdy nemohol urobiť ďalší krok vpred.
To isté bude platiť aj pre moju Zvyškovú cirkev, poslednú pevnosť môjho tela. Budú kráčať rovnako ako Ja s ťažkým krížom, ale napriek bolesti, zneužívaniu, utrpeniu a krviprelievaniu, vydržia až do konca. Pretože moja drahocenná Krv potečie po ich dušiach súbežne s mojou vlastnou bolesťou – mojím vlastným ukrižovaním. A v deň, keď sa už nebudú konať každodenné obety svätej omše, moja prítomnosť zanikne. Keď nastane deň, keď bude moje Telo – moja Cirkev na zemi – definitívne vyplienená, ukrižovaná a znesvätená, všetko sa navždy zmení.
Je to moje telo, moja Cirkev, kým je ešte na svete, ktorá udržiava život. Ale keď bude zničená, život, ako ho poznáte, sa skončí. Keď je moja Cirkev zradená, obetovaná a odhodená, rovnako ako moje ukrižovanie, ude to označovať koniec čias.
Váš Ježiš
